Ľudia si už od nepamäti predstavujú, ako bude vyzerať život a okolitý svet v blízkej aj vzdialenej budúcnosti. Futuristi v minulom storočí sa napríklad domnievali, že dnes budeme žiť pod vodou alebo používať lietajúce autá.
Dnes už vieme, v čom im predpovede vyšli a v čom nie. Rovnaké otázky ako vtedy si ale ľudia kladú aj teraz. Redaktori portálu DailyMail sa na to, ako bude svet vyzerať v relatívne blízkej budúcnosti – v roku 2050, spýtali niekoľko technologických nadšencov a vedcov.
Niektoré ich predikcie vás možno prekvapia. Niektorí sa napríklad obávajú umelej inteligencie, iní zase toho, že zmena klímy zmení niektoré časti Zeme na neobývateľné. Ďalší potom idú vo svojich predpovediach ešte ďalej a vyzerajú dokonca kontakt s mimozemšťanmi.
Poďme to ale vziať pekne poporiadku. Nižšie vám preto ponúkame zoznam siedmich vecí, ktoré sa podľa futuristov počas nasledujúceho štvrť storočia výrazne zmenia.
Umelá inteligencia zmení svet
S rýchlym nástupom a rozvojom nástrojov umelej inteligencie, napríklad populárneho chatbota GPT-4, sa mnoho ľudí obáva, že ich vplyvom zanikne veľká časť pracovných pozícií, ktoré pôjdu umelú in
Tvar vášho nosa o vás vypovie viac ako si myslíte! Budete veľmi prekvapení.
„Ľudia majú tendenciu preceňovať účinky nových technológií v krátkodobom horizonte a podceňovať tieto účinky v dlhodobom horizonte,“ povedal George Stakhov, riaditeľ globálnej reklamnej agentúry DDB EMEA, ktorá umelú inteligenciu aktívne využíva. Namiesto straty pracovných miest by sa podľa neho malo ľudstvo obávať skôr toho, že by AI mohla prevziať kontrolu nad životmi ľudí.
Naproti tomu sú ale aj pozitívne scenáre, ktoré v umelej inteligencii vidia nové možnosti, ako ľudstvu uľahčiť život aj prácu. Podľa niektorých by dokonca umelá inteligencia mohla otvoriť aj cestu k bájnej nesmrteľnosti. Aspoň teda čiastočne. Umelá inteligencia by totiž mohla na základe nahrávok a dát vytvoriť vernú kópiu zomrelého, s ktorým by potom príbuzní mohli komunikovať aj po jeho smrti.
Ľudia sa budú vylepšovať pomocou implantovaných čipov
Niektorí odborníci sa domnievajú, že za dvadsaťpäť rokov bude úplne bežné, že si do seba budeme implantovať mikročipy. Tie by mohli monitorovať stav tela a taktiež umožniť neustálu komunikáciu so svojim okolím.
Jeden taký čip má už implantovaný napríklad Heather Delaney, zakladateľka technologickej spoločnosti Gallium Ventures. Jej čip zatiaľ nie je príliš vyspelý, umožňuje jej iba otvárať dvere a prihlasovať sa do systému svojej firmy. Ona sama v tom ale vidí obrovský potenciál do budúcnosti. Verí, že biohacking bude v budúcnosti bežný a umožní ľuďom zlepšiť ich zdravie aj život. Aj tu sa ale nájdu ľudia, ktorí sa obávajú, že by čipy mohli mať negatívny vplyv na osobnú slobodu.
Televízne programy na mieru
Podľa zakladateľa a generálneho riaditeľ produkčnej spoločnosti so zameraním na virtuálnu realitu ARK Immersive, Matta Littlera, by sme sa mohli dočkať aj toho, že sa raz budeme pozerať na programy vytvorené priamo na mieru konkrétnemu človeku. Prstami by v tom zase mala mať umelá inteligencia, ktorá by mala zvládať personalizované programy vytvoriť.
Podľa Littlera by v takýchto programoch mohli vystupovať herci, ktorí sú už dávno po smrti a vo všeobecnosti by mal personalizovaný obsah vychádzať z toho, čo sa nám páči a čo preferujeme.
Ľudia nahrajú svoju myseľ do počítačov
Futurológ a bývalý inžinier Googlu Ray Kurzweil tvrdia, že do roku 2045 človek splynie s počítačom. Ľudia podľa neho prepoja svoje mozgy s počítačmi a získajú tak mnohonásobne väčšiu inteligenciu a efektivitu, než má ľudský mozog teraz.
Budeme nosiť okuliare s umelou inteligenciou
Okuliare, ktoré budú vyzerať ako bežné dioptrické alebo slnečné, budú schopné odpovedať na akúkoľvek otázku, hovorí Alexander Nick, riaditeľ spoločnosti GoStudent, ktorá sa zaoberá vzdelávacími technológiami. Mohli by podľa neho na displeji poskytovať rady, e-mailové oznámenia a ďalšie informácie, ktoré by ľuďom mohli zlepšiť život.
Podľa Nicka by mali okuliare fungovať na základe obrazových príkazov, teda že okuliare niečo uvidia a samy začnú vyhodnocovať odpovede. Keď sa tak vraj napríklad pozrieme na zeleninu, okuliare nám automaticky nájdu, čo to je, koľko to má živín alebo ako to uvariť.
Ľudstvo objaví inteligentné mimozemské civilizácie
Astronóm Seth Shostak z projektu SETI sa v roku 2012 v Ted Talk stavil s kolegami astronómov o šálku kávy, že by sme počas dvoch desiatok rokov mohli nájsť mimozemšťanov. A nemyslel tým nejaké mikróby. Myslel skutočný inteligentný život mimo našej planéty.
Podľa neho je totiž veľmi nepravdepodobné, že by sa v celom vesmíre nachádzalo iba jedno miesto, na ktorom vyspelý inteligentný život existuje. Je vraj sebestredné myslieť si, že sa život vyvinul iba na Zemi. Je preto len otázkou času, kým život na inej planéte objavíme.
Veľké oblasti na Zemi by mohli byť neobývateľné
Globálne otepľovanie bude podľa NASA na niektorých miestach spôsobovať vlny horúčav s vysokou vlhkosťou, v ktorých bude pre človeka takmer nemožné prežiť. Do roku 2050 by takéto horúčavy mohli stále častejšie postihovať oblasti ako je južná Ázia, Perzský záliv a okolie Červeného mora. Do roku 2070 by sa potom tieto oblasti mohli rozšíriť o Brazíliu a Čínu.
Súbeh vysokej teploty a vlhkosti zároveň je podľa vedcov nebezpečnejší ako horúco samotné. Človek totiž dokáže prežiť v relatívne vysokých teplotách s nízkou vlhkosťou. Napríklad v púštnych oblastiach, kde teploty často atakujú päťdesiat stupňov Celzia. V oblastiach s vysokou vlhkosťou ale ľudia také teploty neprežijú, pretože sa nemôžu ochladzovať potením.
Dobre sa to dá ukázať na príklade sauny. V tej fínskej, so suchým vzduchom, teplota presahuje aj sto stupňov Celzia a človek tam bez problémov vydrží vyše desať minút. V parnej saune je teplota obvykle iba okolo 40 stupňov Celzia a vydržať v nej je často oveľa horšie.
Aj preto dnes mnoho vedcov i aktivistov bije na poplach a snaží sa globálne otepľovanie aspoň spomaliť. Ťažko povedať, aké je správne riešenie a koľko z uvedených vízií sa nakoniec skutočne naplní. Aj futuristické predstavy z minulosti sa totiž často plietli. To, ako sa naše životy do roku 2050 zmení, však bude môcť porovnať mnoho z nás. Predsa len je to za „púhych“ dvadsaťsedem rokov.
Zdroj: DailyMail, NASA
