V rôznych podobách a veľkostiach k nám prichádzajú strašidelné vedecké experimenty. Niektoré z psychologických experimentov nás znepokojujú svojimi výsledkami, iné sú strašidelné kvôli samotnému priebehu. Mnoho z týchto pokusov bolo príliš brutálnych a násilných, takže slovo „strašidelný“ by mohlo byť pri niektorých príliš slabé. Dnes vám prinášame neuveriteľne strašidelné experimenty vykonaných na ľuďoch.
Harry Harlow nebol preslávený svojou empatiou. Tento vedec dal podnet na zrodenie práv pre zvieratá. To všetko kvôli jeho šialeným experimentom. Dieťa opice oddelil od svojich matiek a držal ich v izolácií takmer jeden rok. Mnohé z opíc sa zbláznili a už nikdy sa nezotavili.
12 najviac bizarných outfitov v obchode, ktoré vás zaručene pobavia!
V roku 1924, študent psychológie Carney Landis na University of Minnesota vykonal experiment, v ktorom na tvár účastníkov namaľoval línie na zaznamenanie ich výrazov tváre v reakcii na rôzne podnety (ako napríklad zápach amoniaku alebo pohľad na obrázky). Avšak posledná úloha bola mimoriadne nebezpečná, pretože účastníkom dal potkany a požiadal ich, aby ich zabili. Hoci sa táto myšlienka nikomu nepáčila, tretina účastníkov potkany zavraždila. Zvyšné dve tretiny odmietli, a tak to urobil za nich sám Carney.
Experiment sa odohral v roku 1969, kde vedci opiciam podávali rôzne drogy, od kokaínu až po alkohol. Opice boli extrémne nezodpovedné a agresívne, pričom niektoré z nich si dokonca odtrhli vlastné prsty alebo si vytrhali všetky vlasy.
V roku 1939 uskutočnil Wendell Johnson experiment na University of Iowa, kde rozdelil siroty do dvoch skupín. Jednej polovici poskytoval pozitívnu rečovú terapiu, chválil ich za plynulosť reči a podporoval ich. Druhej polovici poskytol tzv. negatívnu logopédiu, kde deťom vyslovoval negatívne a kritické komentáre na ich prejav, čím poškodzoval ich sebavedomie a spôsobil trvalé problémy s prejavom u niektorých z nich. Tento experiment bol označený ako „The Monster Study“, a Johnsonovi kolegovia jednoducho nemohli uveriť, že takýto experiment bol vykonaný.
Tento experiment je známy ako experiment s malým Albertom a bol vykonaný v roku 1920 na Johns Hopkins University. Malý Albert bol 11-mesačné dieťa, ktorého vedci využili na štúdium podmienej odpovede, konkrétne strachu. Bieleho potkana pôvodne považoval za priateľské zviera, ale vďaka opakovaným asociáciám s hlasitými zvukmi sa malý Albert naučil biele zvieratá a podobné predmety spojovať so strachom. Tento experiment je často citovaný ako príklad neetického zaobchádzania s ľuďmi, najmä s deťmi, v názve vedeckého pokroku.
